tag:blogger.com,1999:blog-51354316066626964882024-03-13T08:42:44.516-07:00Entrance!Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.comBlogger35125tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-90660654185928251912014-06-01T10:49:00.000-07:002014-06-01T10:49:06.392-07:00Eulogy to Maya Angelou<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi899IY-IFYohZfMO8jMK7KaIF_ukgGQTAxScrqucRRJuanW6aGSwVwg5G8YM-mIKQwp90qhyphenhyphenL_akrvuiNfnFSXmqr1Bga6ShKaQtm3pS5iH67OAjXHo7J6XOrc609ta1c_jdj3y4-4fd-L/s1600/maya.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi899IY-IFYohZfMO8jMK7KaIF_ukgGQTAxScrqucRRJuanW6aGSwVwg5G8YM-mIKQwp90qhyphenhyphenL_akrvuiNfnFSXmqr1Bga6ShKaQtm3pS5iH67OAjXHo7J6XOrc609ta1c_jdj3y4-4fd-L/s1600/maya.jpg" /></a>Maya - One beautiful soul<br />
Must now be taking a heavenly stroll<br />
And yet again reading "Still I rise"<br />
I wonder if you'd return in disguise<br />
To enlighten humanity - just once more.<br />
<br />
<blockquote class="tr_bq">
<br /></blockquote>
</div>
Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-64428663332816301972013-12-08T15:36:00.000-08:002013-12-08T15:36:24.991-08:00हिउँ, म र अप्रिल फूल<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl7P2T31w3sB_n8tDgrvCmk-eSZ_lmghsVNCSVr4oRhr9RhVstHSnOCbv7DSwHSxJQpBPAS0Ell4ftAM5ULz-2vnZK4zEkNEqmi_zw5EaA7BFlXA1e5PZmhUtaMdDfy7zTZ0TRc0jbF-3b/s1600/IMG_1878.JPG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl7P2T31w3sB_n8tDgrvCmk-eSZ_lmghsVNCSVr4oRhr9RhVstHSnOCbv7DSwHSxJQpBPAS0Ell4ftAM5ULz-2vnZK4zEkNEqmi_zw5EaA7BFlXA1e5PZmhUtaMdDfy7zTZ0TRc0jbF-3b/s320/IMG_1878.JPG" width="238" /></a>झ्यालबाट यसो पर्दा उघारी हेर्दा<br />
हिजोदेखीको हिउँ<br />
पुरु-पुरु अझै परिरहेको देखेँ<br />
ढपक्क हिउँले छोपिएको<br />
आफ्नो कालो बाहनमै <br />
मैले सेतो अन्नपूर्ण र माछापुच्छ्रे देखेँ। <br />
<br />
एक साथीको निम्तो आयो<br />
"क्रिसमसको भेटघाट छ, घर आइज है"<br />
म गएँ र सहभागी भएँ<br />
पारिवारिक जमघट<br />
बालबच्चाको दौड्धूप<br />
सब हर्ष र उल्लासबीच<br />
एक्कासी,<br />
दशैँमा डमरू बजाउँदै खेलेको सम्झेँ <br />
क्रिसमस् क्यारोल एक लयमा गाउँदा<br />
घण्ट र शंखनादमा गुन्जिएको<br />
हजुरबाको चण्डी पाठलाई पो सम्झेँ!<br />
<br />
घर फर्किँदा <br />
भूत, वर्तमान र भविष्य<br />
सबैलाई एउटै तराजुमा राखी नियाँले <br />
र सोचेँ,<br />
समयको अगाडि एक भुसुना जो हामी<br />
एक चक्रमा घुमिरहेको<br />
केही गर्ने आशमा, केही हुने आशमा<br />
मनुवाको विवशतामा एक वङ्ग्य हाँसे<br />
सायद समयको माग यही होला<br />
बाहिरको हिउँमा माछपुच्छ्रे देख्नु<br />
र, क्रिसमस क्यारोलमा चण्डी सुन्नु<br />
एक हिसाबले उचितै होला<br />
भन्दै आफूलाई सम्झाएँ<br />
वा, यसपटक पनि आफूलाई<br />
सफलताका साथ झुक्काएँ।<br />
<div>
<br /></div>
<div>
-</div>
<div>
<div>
शिरिष लामिछाने</div>
<div>
सन् २०१३, डिसेम्बर ८</div>
<div>
आइतबार </div>
<div>
अपरान्ह, ५:१४ </div>
</div>
</div>
Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-27645875646705989852013-12-07T23:15:00.003-08:002013-12-07T23:18:25.086-08:00म<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">म </span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">एक प्रेषक</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">र प्रापक पनि</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">चिट्ठी लेख्दैछु आफैलाई </span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">मार्टिन लुथर किंगको स्ट्याम्प</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">सेतो खाममा टपक्क टाँसेर </span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">स्वतन्त्रताको आह्वान गर्दै</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">मभित्रको "म" लाई</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">लुथरको वक्तव्य सुनाउँदै</span><br />
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;">"I have a dream"को बिगुल</span><span class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #37404e; display: inline; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px;"><br />निरन्तर फुकिरहेछु। </span></div>
Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-1392293019502796482013-02-23T17:45:00.002-08:002013-02-23T17:45:29.130-08:00~उही अभिव्यक्ति, अनिद्राको~<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
भेट्न नआएकी निद्रा<br />
र घुर्की लाउँदै गरेको<br />
भोको पेटको सुरमा<br />
म भने,<br />
निस्पट्ट अन्धकार<br />
अनि एक अचम्मको शून्यताबीच<br />
आफ्नो कलम नचाउने<br />
प्रयासमा छु<br />
कलमले नाचेर<br />
कापीको मन भरेझैं<br />
म आफूले भने लेखेर<br />
निद्राको मन जित्ने तरखरमा छु<br />
के ऊ आउली ? कहिले ?<br />
आत्मप्रश्नमाथि आत्मप्रश्न गर्दै<br />
आँखा चिम्लिनुको साटो<br />
स्वयंलाई Lullaby सुनाउदै छु।<br />
<br />
<br /></div>
Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-88484447040820881192013-01-25T17:36:00.000-08:002013-01-25T17:36:25.284-08:00पुनरागमन<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
धेरै पछि आज<br />
केही लेख्न खोज्दैछु<br />
सुतिरहेको मस्तिष्कलाई<br />
फेरी जगाउन खोज्दैछु<br />
<br />
बग्दैछन् मानसिक तरँग<br />
उर्लिएको कर्णालीसरी<br />
उभिएको छु यो भूमीमा<br />
अटल सगरमाथासरी<br />
<br />
बस्दैछु, उठ्दैछु, देख्दैछु<br />
जीवनका अनेक रंगहरू<br />
हाँस्दैछु,गाउँदैछु, नाच्दैछु<br />
आफ्नै गीत अनि नाचहरू<br />
<br />
भविष्यलाई नियाल्दै छु<br />
तर अतीतलाई बिर्सेको छैन<br />
वर्तमानको माग धेरै छन्<br />
तर स्वयंलाई गुमाएको छैन<br />
<br />
लेख्न त फेरी लेखिएला<br />
आजको परिक्षण सफल मानौँ<br />
देखा त फेरि परिएला नै<br />
आशा सदैव जीवितै राखौँ।<br />
</div>
Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-84294210838031364502012-04-12T16:12:00.000-07:002012-04-12T16:12:03.941-07:00नयाँ वर्षनयाँ वर्ष,<br />
धेरै आशा <br />
कयन् प्रतिज्ञा। <br />
<br />
नयाँ वर्ष,<br />
पुरानै किताब <br />
तर नवीन पाना। <br />
<br />
नयाँ वर्ष,<br />
सबैको फलोस्-फूलोस् <br />
यही शुभकामना।Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-76938678932023633012011-11-22T21:44:00.000-08:002011-11-22T21:44:03.439-08:00~बिक्रीमा राखिएका सपना~जसरी न्यूरोडको एक भैय्याले <br />
बटुवालाई चना-चटपट <br />
र एक गिलास सोडा बेच्छ<br />
त्यसरी नै अम्रिकाले<br />
प्रत्यक सेकेन्ड मानिसलाई<br />
हजारौँ सपनाहरु बेच्छ<br />
विद्यार्थीलाई राम्रो कामको <br />
व्यापारीलाई राम्रो दामको<br />
परिवारलाई ठुलो घरको<br />
टुहुरोलाई आडिलो भरको<br />
आफ्ना आँखाले देखिने<br />
तर समात्न नसकिने गरि ती सपना<br />
केवल दौडिरहेछन<br />
सानोमा "छोइ-डुम" खेलेझैँ<br />
'अमेरिकन ड्रिम' लाई समात्न<br />
सारा जमात लागिपरिरहेछन्<br />
कहिले-काहीँ लाग्छ<br />
'अमेरिकन ड्रिम' एक परमसुन्दरी हो<br />
जो एक अप्सराझैँ सपनिमा आउँछे<br />
मुसुक्क हाँस्छे, अनी भुतुक्कै बनाउँछे<br />
क्षणभरकोलागी परमसुख दिलाइ<br />
बिस्तारै रित्तीदैँ जान्छे<br />
तर,<br />
असन्तोषी मनुवालाई<br />
आफ्नी सङिनीसँग परिचय गराई<br />
सदाका लागि बिदा हुन्छे<br />
बिचरो मनुवा<br />
एकपछी, अर्को<br />
त्यसपछि फेरि अर्को गर्दै<br />
सपनिमा विपना खोज्न विवश छ<br />
अन्धकारलाई उज्यालो देख्न वाध्य छ<br />
र,<br />
एक शुन्यमा पूर्णता भेट्टाउन तल्लीन छ।। <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6uOw27uIGs1Wgl5NXk9kZz9g1FggKB67zYNzkjGWWxsG8G-2AgwEo8SEDv4yMFsXbSnTVitg7dtwn9Ul62OMVAOYOCwNcLZxSlr6e_3m8aEKBMq2qvnuWSKMAD9O3jgAl7k3AkQWNfIRe/s1600/american+dream.jpg" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em"><img border="0" height="245" width="206" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh6uOw27uIGs1Wgl5NXk9kZz9g1FggKB67zYNzkjGWWxsG8G-2AgwEo8SEDv4yMFsXbSnTVitg7dtwn9Ul62OMVAOYOCwNcLZxSlr6e_3m8aEKBMq2qvnuWSKMAD9O3jgAl7k3AkQWNfIRe/s320/american+dream.jpg" /></a></div>Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-33883392510846414292011-11-21T10:33:00.000-08:002011-11-21T10:33:00.467-08:00~शैलेश~घडीको टिकटिक <br />
अनि रातको रमझम <br />
विदेशको बसाइँ<br />
अनि गाउँको घरजम<br />
आफ्नो साइकल <br />
घनश्यामको गाडी<br />
बैकुन्ठेको रोलेक्स <br />
आफ्नो खाली नाडी! <br />
रामेकी बुढी <br />
आफ्नो रित्तो भुँडी <br />
छाम्दै भन्छ शैलेश <br />
"के सत्य यही हो?" <br />
रित्तो भुँडीमा जाँड खन्याउँदै <br />
भित्तामा हान्दै, जुत्ता हुर्याउँदै <br />
शैलेश भट्याउँदै छ,<br />
"बरु गाउँ नै फर्किन्छु<br />
केही गर्न नसकेनी <br />
यौटा स्वतन्त्र राज्यको माग गर्छु <br />
देश यसै नी टुक्रिदै छ <br />
बरु आफ्नै राज्यको राजा हुन्छु <br />
पृथ्वीनारनको सालिकलाई जरैदेखी उखेल्छु<br />
आफ्नो प्रतिमा त्यहीँ ठड्याउँछु <br />
अनि,<br />
'स्व-राज्य जिन्दबाद' को नारा<br />
चर्को स्वरमा लगाउँछु" ।।Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-75398982385099446872011-10-05T17:50:00.000-07:002011-10-05T17:50:31.297-07:00An Eulogy to Steve<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3iCBuZLweUZRrAwqNmiP5HZ79KrUfiFWaQPWLK70mmXajU99YwuP90L9jSESUvEjg5g5Y-Qh1R3EWr3pMTH98nFdFV0-LHKhyDwYc_xxlixOU3h04ejiVLnnIFalWzdBJJqWW2dBUIHC7/s1600/appjle_steve_jobs01.jpg" imageanchor="1" style="clear:right; float:right; margin-left:1em; margin-bottom:1em"><img border="0" height="320" width="271" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh3iCBuZLweUZRrAwqNmiP5HZ79KrUfiFWaQPWLK70mmXajU99YwuP90L9jSESUvEjg5g5Y-Qh1R3EWr3pMTH98nFdFV0-LHKhyDwYc_xxlixOU3h04ejiVLnnIFalWzdBJJqWW2dBUIHC7/s320/appjle_steve_jobs01.jpg" /></a></div><br />
Never owned any Apple, I merely ate a few<br />
Can’t get any sourer, a bite of apple without you! <br />
All hail iPad and bless the almighty iPhone<br />
Have no other feeling but iSad and iMourn!Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-53318602800235194332011-09-29T14:53:00.000-07:002011-09-29T14:57:58.883-07:00दशैँ<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilRIPBczL-cEsYoVx7mLbIcpNfqs4zmvgJufI_WOEUTv6jeaXkMm7uLH13JH6M_sR89Ptz60HlCwwMt5Zk-UtVa0R52z__lHKzy15kTv642nDiYiv-UzwXuvruK9G9anOn-SxHMbdj_3Ta/s1600/Festival-_nepal_dashain3-796942.jpg" imageanchor="1" style="clear:right; float:right; margin-left:1em; margin-bottom:1em"><img border="0" height="175" width="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilRIPBczL-cEsYoVx7mLbIcpNfqs4zmvgJufI_WOEUTv6jeaXkMm7uLH13JH6M_sR89Ptz60HlCwwMt5Zk-UtVa0R52z__lHKzy15kTv642nDiYiv-UzwXuvruK9G9anOn-SxHMbdj_3Ta/s320/Festival-_nepal_dashain3-796942.jpg" /></a></div><br />
दशैँ, <br />
दुर्गाको आगमन <br />
शीतल बतास। <br />
<br />
दशैँ,<br />
तीनधर्के चङ्गा <br />
खुला आकाश। <br />
<br />
दशैँ,<br />
गोकुल धुपको वासना<br />
डमरूको आवाज। <br />
<br />
दशैँ, <br />
खसीको म्याँ-म्याँ <br />
बालकको मुस्कान। <br />
<br />
दशैँ, <br />
मुहारमा हाँसो<br />
मनमा, हीनताबोधको आभास। <br />
<br />
दशैँ, <br />
नयाँपनको प्रदर्शन<br />
खुम्चेका निधार। <br />
<br />
दशैँ, <br />
एक महान् चाड<br />
रंग अनेक प्रकार।Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-74743658816810236102011-09-10T20:34:00.000-07:002011-09-10T20:34:51.282-07:00~In memory of...~When the news on TV<br />
Were making a constant call<br />
A plane that struck the towers<br />
Those that were standing tall<br />
When I saw those blazing fire<br />
Angry like a mad man<br />
I was seeing those buildings fall<br />
Just within minutes of time span<br />
As I saw people screaming<br />
Though I was thousands of miles away<br />
I stood still in front of TV<br />
My eyes stuck, my voice-without a say!<br />
I realized, <br />
It was nothing but, <br />
9/11!! <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiijmkcCRrrmxPmb7uAIx8g_AA-EYzfyv9e7MLyJlOujxDB7Gv1hDGBrQ977YDQG35X6ElhpB3gVYOGynz5NDs0ricznW4W_1-sIDVf0KV7_vYdEVzfpDfvky3DE_TJuYLR-d8jSrl5Ca02/s1600/9.11.jpg" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em"><img border="0" height="227" width="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiijmkcCRrrmxPmb7uAIx8g_AA-EYzfyv9e7MLyJlOujxDB7Gv1hDGBrQ977YDQG35X6ElhpB3gVYOGynz5NDs0ricznW4W_1-sIDVf0KV7_vYdEVzfpDfvky3DE_TJuYLR-d8jSrl5Ca02/s320/9.11.jpg" /></a></div>Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-50136070118806563612011-09-09T12:51:00.000-07:002011-09-09T12:51:16.831-07:00An experience of a lifetime!I have never fancied heights. To be honest, I am scared of them. On the other hand, I had always wanted to skydive. It seems ironical for a person like me who is dead scared of heights and still holds the desire to skydive. However, the day to realize the thrill of skydiving was not too far. <br />
<br />
During last week of August, I drove from Austin, TX to Baton Rouge, LA. For those who have not yet been to Baton Rouge via I-10, this would be a wonderful piece of information. On the way, you’ll have to cross Lake Charles bridge which looks inclined to about 75 degrees. As I was driving over the bridge, I got chills in my spine as I looked out of my car’s window. Alas! I had never been that fearful of heights before. “Now, I can’t even look outside if I am driving over flyovers and bridges”, I said to myself. This was not looking good at all. I had to perform some remedial actions ASAP. <br />
<br />
So, my phone rang last Friday. It was my friend, Hari, who recently graduated from TAMU. “Dude, got any plans for the weekend”, he inquired. “Nothing so far, dude”, I replied. He said, “Awesome, we should go skydiving.” He hung up the phone leaving me befuddled. I have always wanted to go skydiving which was always the plan and I liked it that way. Mixed feelings emerged in me as Hari said that we’ll be skydiving the very next day. <br />
<br />
So the plan was finally made and we hit the road to Lexington, TX on fine Saturday morning. I was still not able to believe that I was going to skydive. “Will I survive?” I asked to myself. Do I need to call my closed ones and let them know that I was skydiving? Will I really be able to skydive and come back alive? As Hari was driving, I was pondering upon these questions. I knew all these questions would not matter after I jump off the plane. Pheww! <br />
<br />
We were at Texas Skydiving Center in Lexington, TX after an hour drive from College Station. After filling out the forms and signing the form that said, “I will be responsible for any injuries or death”, my anxiety was at the peak. One of the jumpmasters came over and briefed on what is expected of us while we are in the sky. The time finally came and Hari went first. After 30 minutes or so, he came back, smiling. He said, “I was in complete peace, you’ll like it.” I was glad that he came back alive. That boosted great confidence in me and I boarded the aircraft. That was possibly the smallest aircraft I have seen or boarded into my entire life. I, my jumpmaster and the videographer boarded the plane. The plane took off and I kept looking out of the plane’s window every once in a while. “There is no going back now”, I said to myself. I prayed to the lord and was just ready to skydive. <br />
<br />
The plane reached an altitude of 8000 ft. when my jumpmaster asked me to sit in front of him so that he could attach his harness to mine. The plane then reached 12000 ft. and that was the height we were jumping from. The videographer opened the plane’s door and stepped outside in the air. As I moved closer to the exit door, I could feel the wind blowing at my face at tremendous speed. Boy; I was seconds away from my experience of a lifetime. My jumpmaster signaled me that we’ll be jumping now and……… A FREE FALL.<br />
<br />
It was just an amazing experience. I thought I will have an adrenaline rush but there was nothing as such. I was in complete peace, embracing nothing but air and approaching the earth. After 40 seconds of free fall, I started having some fun in the sky by posing myself for some pictures. After sometime, my jumpmaster opened up the parachute and we were pulled up again at a great speed. Once the chute was open, our position changed from horizontal to vertical. Earth’s surface looked very tiny and I could not see anything but bare grounds. The jumpmaster then said that we’ll be landing soon. I wanted to be in air for some more time but I said, “OK”. He asked me to lift my legs as high as possible for proper landing. And, after 5-6 minutes high up in the air, we finally landed on the ground. My ears were clogged because of sudden change in air-pressure. When I stood up, I was not able to believe what I had just done. Yeah, I freakin’ skydived!! I was beaming with happiness that I came back alive. Moreover, I thought that my fear of heights would have abated by some extent. It was just incredible and that was indeed, the best experience so far. Those of you who are reading this, and have wanted to go skydiving, I say, JUST DO IT. You’ll be happy that you did and the memory will last a lifetime. <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhPZMGE8QUIcWCc1qgYlxrQcarr9-AwQJjG4AkBkhiG0buIF9hOQzBXJ_ntm_iOrIjvjoxp3uVWHE0ScjMOV4GJY4KVutQYAG6VRHS4Efk97NU374vIY8ihJXwgXEJOH7speYdPRhvzUmT/s1600/skydive.jpg" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em"><img border="0" height="267" width="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhPZMGE8QUIcWCc1qgYlxrQcarr9-AwQJjG4AkBkhiG0buIF9hOQzBXJ_ntm_iOrIjvjoxp3uVWHE0ScjMOV4GJY4KVutQYAG6VRHS4Efk97NU374vIY8ihJXwgXEJOH7speYdPRhvzUmT/s400/skydive.jpg" /></a></div>Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-54828133052575877062011-08-31T14:54:00.000-07:002011-08-31T14:54:18.818-07:00~बाबुराम~<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhg347vaoZZPp0dFXVhoa122a6zcGEglw2ZNF9tTQ80Moird7N_43-rTmmdnJrujDbBgznv2OxoeejtO1wfiMvyBWR6RAdOe2Sf6vzDPXkJHGh_9QrS172R6UpFIg0H9QBJp_AIwDRgpkC_/s1600/imagesCAP7E8PQ.jpg" imageanchor="1" style="margin-left:1em; margin-right:1em"><img border="0" height="192" width="162" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhg347vaoZZPp0dFXVhoa122a6zcGEglw2ZNF9tTQ80Moird7N_43-rTmmdnJrujDbBgznv2OxoeejtO1wfiMvyBWR6RAdOe2Sf6vzDPXkJHGh_9QrS172R6UpFIg0H9QBJp_AIwDRgpkC_/s200/imagesCAP7E8PQ.jpg" /></a></div><br />
बाबुराम, <br />
तिमी जन्मिदा<br />
१०४ बर्ष राणाशासनमा <br />
जकडिएको नेपाल<br />
भर्खर मात्र फुत्किएको थियो। <br />
<br />
बाबुराम, <br />
तिमी बोर्डफस्ट आउँदा<br />
प्रजातन्त्रको पहिलो किरण<br />
देख्दै गरेको नेपालले <br />
श्री ५ महाराजाधिराजको बूटमुनी<br />
पन्चायत झेलिरहेको थियो। <br />
<br />
बाबुराम,<br />
तिमी भूमिगत हुँदा<br />
देशमा पुन: प्रजातन्त्रको<br />
आशा जागी<br />
तिम्रै दाजुभाइले<br />
केवल प्रजातन्त्रको लागि<br />
आफ्नो ज्यानको बाजी थापे। <br />
<br />
बाबुराम,<br />
तिमी रङ्गमन्चमा देखा पर्दा<br />
नेपालमा पुन: प्रजातन्त्रमा मौलाउदै थियो<br />
रङमन्चमा हुने चर्तिकला देखेर<br />
प्रजातन्त्रप्रती नेपालीको वित्रिष्णा<br />
विस्तारै जाग्दै पनि थियो। <br />
<br />
बाबुराम,<br />
आज एतिहासिक घडीमा<br />
तिमी देशको प्रधान्मन्त्री<br />
भएका छौ<br />
तिम्रो कारणले गएका<br />
हजारौँ नेपालीका ज्यान<br />
र तिम्रो नेत्रित्वमा बगेका<br />
सयौँ नेपालीका रगत<br />
सबैलाई चटक्कै बिर्सेर<br />
फेरि नेपालीहरुले <br />
तिमिबाटै आशा राखेका छन्। <br />
<br />
बाबुराम, <br />
नेपालमा बनेको मुस्ताङ गाडी <br />
तिमिले चढे पनि<br />
नेपालीको मन-मुटुमा <br />
तिमिले चढ्न बाँकी नै छ<br />
याद गर!<br />
तिमिले गरेका हरेक पाप<br />
र तिमिले अब गर्ने पुण्य <br />
सबैको लेखाजोखा <br />
समयले गरिराखेकै हुनेछ<br />
तिमिले अब गर्ने प्रत्यक काम<br />
ईतिहासमा लेखिएकै हुनेछ। <br />
Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-55193979678968510582011-08-22T10:56:00.001-07:002011-08-22T12:14:44.289-07:00~एकादेशमा...~<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiERB9t5alqmkpG0z_7bUUoUlrpqj9D11u7Ml5lsSgrtB2cBAvNLMCgDCHDTGYrdt81UQk7YIttIkYe9MQ71SXxt66bMDhNhJhKhqWhykLKA-XM0pR5QnbGokfy368dU219TjbNTEmlCuCl/s1600/imagesCAV2RZB6.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 148px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiERB9t5alqmkpG0z_7bUUoUlrpqj9D11u7Ml5lsSgrtB2cBAvNLMCgDCHDTGYrdt81UQk7YIttIkYe9MQ71SXxt66bMDhNhJhKhqWhykLKA-XM0pR5QnbGokfy368dU219TjbNTEmlCuCl/s200/imagesCAV2RZB6.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5643760851085060514" /></a>
<br />बिहान उठ्ने बित्तिकै
<br />पोखराका मान्छेले
<br />कञ्चन माछापुछ्रेलाई हेरेझैँ
<br />म झुलुक्क उसलाई एक नजर हेर्थेँ
<br />माथीदेखी, तलसम्म
<br />अनी फेरी तलदेखी माथीसम्म
<br />केही नयाँ नदेखेपनि
<br />उसको स्वाभाविक आक्रितीलाई
<br />हृदयदेखी अँगाल्न पुग्थेँ
<br />७ बर्ष लामो हाम्रो प्रेम
<br />दिन-प्रतिदिन गाढिदैँ गएकोमा
<br />मेरी प्रेमिका "फेसबुक"प्रति
<br />म आभारी नै थिएँ |
<br />
<br />अकस्मात,
<br />गाउँमा एकदिन तहल्का मच्चियो
<br />गाउँलेहरु बीच कानेखुसी चर्कियो
<br />एउटी नव-सुन्दरी आएकी छ रे
<br />भन्ने कुरा यत्र-तत्र सुनियो
<br />मेरो पनि त मनै हो गाठेँ!
<br />नव-सुन्दरीको एक झलक पाउन
<br />यो आँखा निकै नै तर्सियो |
<br />
<br />नभन्दै "गुगलप्लस" नामकी सुन्दरी
<br />सजिएरै आएकी रैछे
<br />भिन्न पहिरन, फरक चाल-ढाल
<br />नक्कली मोरी अलि उत्तेजक नै रैछे!
<br />सारा गाउँलेहरु क्षणभरमै
<br />"गुगल्प्लस" लाई समात्न फाल हाले
<br />म पनि भेँडा जो थिएँ
<br />नव-सुन्दरीलाई आफ्नो बनाउने धुनमा
<br />"फेसबुक"सँगको आफ्नो प्रेमलाई
<br />निमेषभरमै दाउमा हालेँ |
<br />
<br />त्यो कामवासना जो थियो
<br />जुनमा म जालिएको थिएँ
<br />"गुगल्प्लस"सँग बिताएका केही दिन
<br />सुरुमा त रमाइलै थिए
<br />उसँग हुँदा, एकान्त महसुस गर्थेँ
<br />सायद,
<br />मेरो पूर्व "फेसबुकप्रेम" को कोलाहलको हल
<br />यही नव-सुन्दरीनै हो की भनेर सोच्दथेँ |
<br />
<br />तर अपशोच,
<br />बिस्तारै ज्ञान खुल्दै गयो
<br />नवसुन्दरीको खोक्रोपन
<br />उजागर हुँदै गयो
<br />"फेसबुक"सँगको मेरो प्रेमलाई
<br />भँग गर्न पठाइएकी
<br />ल्यारी पेजकी अप्सरा
<br />"गुगलप्लस" पो रैछे भन्ने थाहा भयो |
<br />
<br />म लज्जित थिएँ
<br />र फर्किन चाहन्थे
<br />के "फेसबुक"ले मलाई फेरि स्विकार्छे?
<br />यही आत्मप्रश्न गर्दै थिएँ
<br />साहसको कमी थियो
<br />तर आश जीवित नै थियो
<br />घोसेमुन्टो लाएर म
<br />"फेसबुक"कै दैलोमा फर्किएँ
<br />त्यहाँ उ, त्यस्तै थी, जस्तो पहिले
<br />त्यहि सङ्लो अनुहार,
<br />त्यही आत्मविश्वाशी मुस्कान
<br />उसले सहर्ष स्विकारी
<br />र आफ्नो आँगनमा मलाई डोर्याई
<br />म अचम्भित नै थिएँ
<br />सारा गाउँले साथीभाई
<br />जो नव-सुन्दरीकी पछि हाम्फालेका थिए
<br />अहिले तिनै मेरी "फेसबुक"को आँगनमा
<br />खुशीले लडी-बुडी गर्दै थिए|
<br />एक-अर्काका पर्खालमा कुन्नी के-के लेख्दै पनि थिए ||Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-77050277112759657242011-07-29T08:24:00.000-07:002011-07-29T08:26:19.753-07:00~My take on Debt Crisis~<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPi8WLfxoEEk1gjH00ov5HMCN0eG5XAEkV9VhtlVanW_DhP7Hme-_mK2mMGqLIMaPPZF0obfYqELicpWlJHCSgFoNdiVTD_v7U1b6ZifP9SSEsfoHhU1rpIUT1YcP2CsAe_Zt0UOIGK_6n/s1600/obama+n+boehner.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 133px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPi8WLfxoEEk1gjH00ov5HMCN0eG5XAEkV9VhtlVanW_DhP7Hme-_mK2mMGqLIMaPPZF0obfYqELicpWlJHCSgFoNdiVTD_v7U1b6ZifP9SSEsfoHhU1rpIUT1YcP2CsAe_Zt0UOIGK_6n/s200/obama+n+boehner.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5634795930603101202" /></a><br />I turn my TV on <br />And switch my channel to CNN<br />All I hear about is “Debt Ceiling”<br />I look up in my room<br />And get haunted by a creepy feeling!<br /><br />August 2 is round the corner<br />And my phone bill is due!<br />U.S. is borrowing, so let me borrow<br />Anyone left that I can count on to??<br /><br />I look at the downtown skyline<br />High-rises and flashing lights!<br />Doesn’t dazzle me no more<br />Those merely “House of Cards” held tight!!<br /><br />Will I have my ceiling intact<br />If other one is not raised high??<br />Reps or Dems, who’s to blame?<br />I can do nothing, but sigh!!Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-14892665735932544052011-06-30T09:48:00.000-07:002011-06-30T09:52:47.227-07:00आँखा चिम्लिदामेचमा बसिरहेको म<br />र बत्तीमा एकोहोरिएका मेरा आँखा<br />एकछिनलाई झिमिक्क हुँदा <br />नियाल्छन् मेरो अतीतलाई <br />र, प्रोजेक्ट गर्छन् फ्ल्याष्ब्याकहरु <br />मेरो मानसपटलमा <br />एउटा फिलिम हेरेझै <br />म हेर्छु बन्द आँखाले, <br />झोला बोकेर स्कुल गैरहेको ठिटो <br />एक्नासले गुडिरहेको कालो टेम्पो<br />निरन्तर् बजिरहेको मठ-मन्दिरको घण्ट<br />कयन् रहरले भरिपूर्ण मनहरु <br />भाग्य र आशमा बाँचिरहेको शहर<br />र, कुना-काप्चामा लुकिरहेका अनेकन् पिडा<br />फिलिम सकिएपछि सोच्न बाध्य भएँ<br />आखिर के रैछ त अतीत?<br />पाएको दुइ गोटा उत्तर:<br />बर्तमानको शिल्पकार<br />भबिष्यको आधार|Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-34823525818286403612011-02-27T23:38:00.000-08:002011-02-27T23:46:22.196-08:00Contemplation....Miles away in godforsaken land<br />Wind whistles right in the ear<br />And the trees barely stand<br />I see far into the horizon<br />The twilight of the dusk <br />Just makes me feel grand!<br /><br />Can’t retreat from here<br />Have nowhere else to go!<br />Sea seems not too far<br />Will find a boat to row!!<br /><br />Ask me my destiny<br />Do I know where that lies?<br />Beyond the sea <br />or after a thousand miles?<br /><br />Ask me where I belong<br />Really in a foreign dome?<br />I know the truth, my dear!<br />Nowhere other than home!!Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-41255064645421246382010-06-30T22:32:00.000-07:002010-06-30T22:50:00.917-07:00~~माकुनेको राजिनामा सुने पछि~~'१३' नम्बर शुभ रहेनछ <br />आज यो सिद्ध भयो <br />कार्यभार सम्हालेको १३ महिनामै <br />"माकुने-लीला"को इति भयो<br /><br />थाहा पाउन सकिएन<br />ढिलो भो कि चाँडो भो<br />माननीय प्रम को रजिनामाले<br />"वर्तमान परिप्रेक्ष" मा के पो भो? <br /><br />म 'काग' हुँ कि 'जनता'?<br />छुट्याउन आफैलाई गाह्रो भो<br />राजिनामाको खबरले केही त हुनु पर्ने<br />न पर्यो विस्मात, न त हर्ष नै भो! <br /><br />लौ एउटा कुरा चैँ भन्दिएँ <br />आफू कागै भए पनि<br />"गरि खान" मात्र दिए <br />सफल हुन्थे भावी प्रम अनि<br />गाउने थिए नेपालीले पनि,<br />"जय जय जय नेपाल <br />"सुन्दर, शान्त, विशाल" भनी।<br />"सुन्दर, शान्त, विशाल" भनी।।Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-63151410126932013142010-06-04T22:41:00.000-07:002010-06-04T22:56:44.340-07:00प्रेम सम्वेगफर्कि आयो त्यही ऋतु <br />जुनमा म कामेको थिएँ <br />कठयाङ्रिएका औँलाले तिम्रो <br />तातो चुम्बन थापेको थिएँ <br /><br />जिउभरी उम्रेका काँडा <br />डेरै जमाएर बसेका थिए<br />तिम्रो हातको एक स्पर्षले <br />सबै शर्माएर लुकेका थिए <br /><br />सम्झिन्छु त्यो दिन म <br />आश्चर्य मान्दै आज<br />निर्लज्ज किटकिटाएका मेरा दाँत<br />आज किन मान्दै छन् लाज? <br /><br />भावीको खेल हो यो <br />या हो केवल सन्जोग?<br />ऋतु उही छ,समय झन उस्तै <br />न्यानो पो महसुस गर्दै छु<br />कि छैनौँ तिमी यतै-कतै?<br />कि छाइसक्यौ जतै-ततै?Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com5tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-49732437723161814012010-05-30T23:39:00.000-07:002010-05-30T23:40:33.696-07:00मध्यरातको उपजस्थिर छ समय <br />कालो यो रातमा <br />दुई शब्द म कोर्दै छु <br />कलम समाइ हातमा <br /><br />सोध्दै छु आफुलाई <br />छ के मा रमाइलो?<br />निस्पट्ट अन्धकारको शुन्यता<br />या मधुर बिहानीको सुनौलो?<br /><br />ज्ञानको ज्योति बाल्न सके <br />उज्यालो हुन्थ्यो रात पनि<br />यो चेतना विना त खै ?<br />कालै रहन्छ मिर्मिरे पनि <br /><br />सापेक्ष्यतावादको सिद्धान्त <br />बुझाएथे आइन्स्टाइनले <br />दिन र रातको नियमितता <br />सम्झएकै छ प्रकृतिले<br /><br />यही नियम बुझ्न सायद <br />जीवन अर्पिदिये साधु-सन्तले<br />"आफ्नो कर्तव्य नबिर्स है नानीहो" <br />अझै भन्दै छन् बुढा-पाकाले<br /><br />जीवनको रितमा घोत्लिने <br />मन त अझै थियो <br />तर,निद्राले आक्रमण गर्दै छ <br />अब आँखा चिम्लिनु नै वेश भयो। <br />आँखा चिम्लिनु नै वेश भयो।।Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-90612197848702212082010-04-26T22:32:00.000-07:002010-04-26T22:35:22.775-07:00~~अवश्यम्भावी आन्दोलनमा समर्पित~~बहुदल,एक्दल संगै <br />राजतन्त्र आए, प्रजातन्त्र आए<br />समाजवाद, साम्यवाद आए<br />जुलुस आए, पुलिस आए <br />बालबच्चा पनि आए<br />युवा,बुढा सबै आए <br />तर गए त केवल <br />पल्लोघरे आमैको कान्छो छोरो <br />र टोलको चियापसलेकी छोरी!<br />आँखामा नयाँ नेपालको सपना सजाइ <br />भेडा बनी हाम्फालेकाहरु <br />भीरबाट खस्दै गए <br />एक सहिदको पनि इज्जत नपाई<br />मरेका ती सपुतहरुको श्राप <br />देशलाई फेरी लागेको छ<br />निश्चय छ, फेरी पनि <br />माथ्ला घरे आमैको छोरो <br />र त्यही बदम बेच्नेको छोरी <br />उत्रनेछन् मैदानमा <br />र चिच्याउने छन् <br />"नेपाल जिन्दाबाद"<br />"स्याल नेताहरु मुर्दाबाद"<br />तर जति नारा लगाये पनि<br />तिनीहरु नै पिसिनेछन् <br />र उनै नेतारुपी ब्वाँसाहरुले <br />पुन:नियमित अद्ध्याय सुरु गर्ने छन्<br />नेपाल अझै चलिरहने छ<br />र पशुपतिनाथले देशको कल्याण गरिनैरहनेछन्।Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-85123070703032157432010-03-04T22:52:00.000-08:002010-03-04T23:14:22.578-08:00प्रश्नोत्तर<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0i8Ficzb1D68bz5PBF35a5nYIByljE2BG6bTWKkuqzdJCKBUnBS0OZ66l2bg_OB1O2B1wf7S4CyaX0-dly_oi-CRi6PhYGJ984ICDlLB2zRejEkvw6ft7Pb9muMOJg5hINLF0O8iWlB_c/s1600-h/lost.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 134px; height: 200px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0i8Ficzb1D68bz5PBF35a5nYIByljE2BG6bTWKkuqzdJCKBUnBS0OZ66l2bg_OB1O2B1wf7S4CyaX0-dly_oi-CRi6PhYGJ984ICDlLB2zRejEkvw6ft7Pb9muMOJg5hINLF0O8iWlB_c/s200/lost.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5445043130631018258" /></a><br />"अमेरिका किन आयौ त राम?"<br />एक प्रश्नको अनेक उत्तर <br />राम खोज्दै छ अहिले <br />कहिले भन्छ,"पढ्न आएँ यार"<br />त भन्छ कहिले,<br />"नेपालमै पनि त नपढेको होइन <br />सायद कमाउनै आएँ होला यार।" <br /><br />अमेरिका छिरेको ३ वर्षपछि <br />राम घोरिँदै छ <br />जवाफका लागि <br />किन आइएछ त अमेरिका?<br />बहाना धेरै छन् <br />तर उत्तर धेरै कम<br />"कोरोना एक्स्ट्रा" को चुस्की लाउँदै <br /> राम भन्छ,<br />"साथी, म त यही खान आएँ जस्तो छ<br />नेपालमा एउटै कार्ल्सबर्ग कति खानु ?"<br /> <br />लोड-शेडिङ देखि <br />नेपाल बन्दसम्म<br />साम्प्रदायिक दंगादेखी <br />दलिय हड्तालसम्म<br />उ सूची बनाउँदै छ<br />र,सङसंगै <br />भर्खर किनेको नयाँ गाडी <br />र पाएको क्रेडिट कार्डको खुशी <br />एकसाथ मनाउँदै पनि छ। <br /><br />"नेपाल कहिले जान्छौ त राम?"<br />राम रिस पोख्दै भन्छ, <br />"साथी, अब त किन जाने??<br />दिन-दहाडै मान्छे मार्छन्<br />यहीँ टन्न कमाएँ,<br />अब मोज गर्ने नि यार" <br />तीनटा कोरोना पछि <br />रामका, <br />टलपलाएका आँखा <br />केही बोल्न खोज्छन् <br />मैले सोध्न नपाउँदै<br />राम भक्कानो फुटाउँदै भन्छ,<br />"साथी,मैले आत्मपहिचान गुमाएँ<br />कृपया मद्घत गर।<br />कृपया मद्घत गर।।" <br /><br /><br />फोटो स्रोत:https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmXDHEbtKYSptYAUjNgUqpecBJzxPtxru6Zc3JexliugMf7vJ6BkGM1GtmVrnJOUrFhzZ1XP13jxPe0n2RV4BU7biVl8Ck15hVTSTk78R9ETEgkpuuLhVr442DkUS2bvQmRDKSMeSWNY0T/s1600-r/gorealclimatecrisisearth.jpgShirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-86939298547318267322009-12-22T22:35:00.000-08:002009-12-22T22:39:54.561-08:00~नेपाल बन्दमा समर्पित~सुनियो फेरी नेपाल बन्द भयो रे<br />रमाइलो नै भयो रे<br />स्कूलाँ गेट लाग्यो रे,<br />सडकाँ टायर नी बल्यो रे<br />जाडोको बेलाँ<br />राती मसाल जुलुसको आगो<br />अनी दिउँसो<br />गोरखकाली टायरको राँको <br />सबले मनग्ये तापे रे<br />साँच्चीकै रमाइलो भयो रे<br />विद्यार्थीलाई छुट्टी<br />कर्मचारीलाई विश्राम<br />अनी मासुचिउरा को खाजासंगै<br />मस्त "Marriage" खेल्ने बाहना<br />आहा,कति रमाइलो छ<br />मुठ्ठिभर माथिल्ला वर्गलाई<br />माकुने लगायत<br />जापानी गाडी चढ्ने रहिजहरुलाई <br />नेपाल बन्द भए, घरदरबार <br />नभए,सिँहदरबार<br />के गर्नु? <br />यसो सुन्दिए त हुने<br />सुन्सान रिङरोडबाट गुन्जिने <br />नेपालको आर्तनाद <br />बलेको टायरबाट निस्कने <br />एक श्रमजिवीको पुकार<br />यसो देख्दिये त हुने <br />टियर ग्याँसले निकालेको <br />अबोध बालकको आँसु<br />तर खाँचै शिती! <br />के बालकको आँसुले <br />माकुनेको छाक अड्क्या छ र? <br />के भरियाको पुकारले <br />सुजाताको प्लेन छुट्या छ र? <br />के देशको भविश्यको बिगुलले <br />हाम्रो वर्तमान रोकिया छ र?Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-53175571426023420142009-10-09T19:26:00.000-07:002009-10-09T19:37:21.871-07:00~नोबेल प्राइज् एन्ड माकुने~<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_Hqyn0l2rRVSxNMMMMHEpi8jOzYAqOcr5xyOYU_FXk3-QT7mtab__YYAD0FlmRydMEsvk8HgPrEFFXVWydxhzrMA98Nmo7JwvVE91dLPoUxB9NLaYhBKcZjoqSShTOMiZj3-wAh-Q4weV/s1600-h/makune.jpg"><img style="display:block; margin:0px auto 10px; text-align:center;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 150px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi_Hqyn0l2rRVSxNMMMMHEpi8jOzYAqOcr5xyOYU_FXk3-QT7mtab__YYAD0FlmRydMEsvk8HgPrEFFXVWydxhzrMA98Nmo7JwvVE91dLPoUxB9NLaYhBKcZjoqSShTOMiZj3-wAh-Q4weV/s200/makune.jpg" border="0" alt=""id="BLOGGER_PHOTO_ID_5390794821170318882" /></a><br />ओबामाले नोबेल पुरस्कार पाएको सुन्दा <br />रिस पो उठेर आयो <br />चाउरे, लिखुरे,लम्बुलाई छान्ने को? <br />मन भित्रैदेखि कुँडिएर आयो <br />के हाम्रा माकुने कम थिए र?<br />उनलाई वास्तै गर्न नहुने?<br />दुई ठाउँबाट हारेको भन्दै मा <br />एक वचन सोध्नै नहुने? <br />कसैले हेर्या छ<br />हाम्रो प्रमको मुस्कान? <br />आहा! <br />देख्दै विश्वले चीर शान्ति पाउला जस्तो<br />कसैले सुन्या छ<br />उनले देको भाषण? <br />सुन्दै लादेन भैयाले सन्यास लेलान् जस्तो <br />छ ओबामाको आँट<br />Geri Halliwell सँग खुलेआम म्वाइँ खाने? <br />छ ओबामासँग कला? <br />अँगालो हाल्दै शान्ति बाँढ्ने? <br />ओबामा जत्तिकै अग्लो नभएर के भो?<br />खाइलाग्दो जुङा लामो छँदै छ <br />फोटू त जस्तो नि निकाल्न सकिन्छ! <br />फोटोशप जान्ने कार्यकर्ता छँदै छ<br />कति दुखेसो गर्नु अब <br />अन्याय भो, अत्याचार भो <br />लौ अब जे सुकै होस्<br />माननीय प्रम माकुनेले <br />पुरस्कार नपाएकै निउँमा <br />भोली "नेपाल बन्द" घोषणा भो!!Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5135431606662696488.post-53102613785249763412009-10-03T21:14:00.000-07:002009-10-03T21:14:17.798-07:00<div style='text-align:center;margin:0px auto 10px;'><a href='https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSTDthXG_44azJtPYyskJlu50I06fkit-1ZcoA7IgeBpYrkQD6uahE0hC1LgvgGLo1bQ0bce4JmGT_jY6fVFPCXo6SoM26YMcg7EFoNV8skSFmma8YYQbSxwyWZ37Juw9FIwJOY4wS28jQ/s1600-h/CIMG0965.JPG'><img src='https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSTDthXG_44azJtPYyskJlu50I06fkit-1ZcoA7IgeBpYrkQD6uahE0hC1LgvgGLo1bQ0bce4JmGT_jY6fVFPCXo6SoM26YMcg7EFoNV8skSFmma8YYQbSxwyWZ37Juw9FIwJOY4wS28jQ/s320/CIMG0965.JPG' border='0' alt='' /></a> </div><div style='clear:both; text-align:CENTER'><a href='http://picasa.google.com/blogger/' target='ext'><img src='http://photos1.blogger.com/pbp.gif' alt='Posted by Picasa' style='border: 0px none ; padding: 0px; background: transparent none repeat scroll 0% 50%; -moz-background-clip: initial; -moz-background-origin: initial; -moz-background-inline-policy: initial;' align='middle' border='0' /></a></div>Shirishhttp://www.blogger.com/profile/04286475252298885125noreply@blogger.com0